Len Málo Vetru Odolá

Od vekov putuju nad vodami, nad svetom
Na kridlach nosia slavu, radost, plac i bol
Od vekov povievaju tichou piesnou z dob
Minulych i sucasnych spevov luk a hol.

Len malo odola, co koren plytko ma
Vetru v slabosti, zeme krutosti
Len malo odola, co v ucte nechova
Vichri v marnosti, vlastnej hluposti.

Od vekov hybu tokmi mohutnych oblakov
Vody z koryt vyzenu do tichych dolin
Od vekov siria skazu silou ukrutnou
Skaliska rucaju do sikov stromov, bylin.

Len malo odola, co koren plytko ma
Vetru v slabosti, zeme krutosti
Len malo odola, co v ucte nechova
Vichri v marnosti, vlastnej hluposti.

Ked nastane ticho tajomne a svetom bezvetrie panuje
Ked vetry poduvat prestanu, obalky opat zvestuju
Co stat sa ma a pride
Ked v mrakoch ozije jeho tvar, nad krajom spocinie jeho zrak
Ked vetry zapocnu svoju put, na slavu striboga zvolaju
A zacnu dut nad svetom.