Žiť Stromom

V lone matky, v objatí, čierno čiernej zeme
Tlkotom srdca ožívam ako strom
Prijímam svetlo, život, vodu šumiacu dažďom
Silu v žiare slnka, pohrávam sa s vetrom.

Nesúcim mráz, čo páli. Vodu čo ma zmáča
Znášam vôľu prírody, bezbrannosť spevu vtáctva
Odolávam nečasu, ktorý ma občas vykloní
z miesta žitia, spánku, osudu čas nezlomím.

Žiť stromom v lese stojacim
Vrásky času v lístí padajú.

Mi k nohám k zemi vrasteným
Údmi v pôdy lone patriacim.

A keď ma rúchom života vždy v jari matka obdarí
Vnímam kroky časom, som jeden z mnohých v histórií
Počítajúc letá, čo kruhy v údy značia
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, čo nikdy nezmiznú.

Viem, že príde čas, kedy ma svetlo zahubí
svetlo, ktorým som žil ma vysuší a pohltí
smrť, tak ako strom, v ktorom som svojho času žil
V prachu sveta spočiniem, aby som sa opäť narodil.

...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
...žiť stromom pôde patriacim.